Igor Pavol

Po krátkej odmlke som sa vrátil k pokusom s mojou staronovou HTC Desire S. Prečo vrátil? Dôvodov bolo viacero, no hlavným bol znova čas. Už krátko po kúpe som upgradoval pomocou oficiálnej RUU na Android 4.0.1 ICS. No napriek nepopierateľne novšiemu dizajnu a funkcionalite mi akosi stále chýbala tá voľnosť, ktorú som si mohol užívať s CyanogenMod 7.2 na starom Wildfire S. A ani rýchlosť odozvy systému už nebola to, na čo som bol zvyknutý z predošlej verzie oficiálnej HTC RUU založenej na Androide 2.3.5 Ginger Bread.

Nepomohlo ani rootnutie a vyčistenie od nepotrebného balastu predinštalovaných čačiek. Takže nasledoval NANDROID backup a prvý pokus o flash alternatývnej ROM. Na moje prekvapenie to ale skončilo fiaskom. Teda zaseknutím hneď po zmiznutí obrazovky s logom HTC. Ďalšie pokusy nepriniesli žiaden pokrok. Všetko končí rovnako.

Vyhľadávanie na internete dlho neposkytovalo žiadne vysvetlenie. Akoby som bol jediný s týmto problémom. Až keď som to už chcel na nejaký čas znova nechať tak, v jednom z podrobných postupov na flashovanie som našiel niečo, čo sa od tých ostatných mierne lýšilo. Paradoxne to bol postup na flashovanie ROM pre staršiu HTC Desire. Finta spočíva v tom, že po nahratí požadovanej ROM cez ClokworksMod tak ako to je všade popisované je následne potrebné ešte zo ZIP súboru ROMky vybrať súbor boot.img a za pomoci programu fastboot ju príkazom 'fastboot flash boot boot.img' nahrať do telefónu trochu okľukou.

No a tak sa paradoxne na mojej postaršej HTC Desire S objavil Android vo verzii 4.2.2, ktorú ešte nemá ani väčšina ďaleko novších zariadení.

JellyFireBeanv2 Summer Edition

Voľba padla na túto ROM. Hlavne z dôvodu stability deklarovanej autorom, členom XDA Developers teamu vampire36. Je kombináciou ROMiek CodeFireX a Flinny's AOSP (CyanogenMod 10.1). Môžem potvrdiť, že stabilita je naozaj ukážková. No i jedna z mála nevýhod a síce spomalenie reakcií hlavnej kamery sa u mňa prejavuje. Čo síce ani z ďaleka nie je také zlé ako to bolo pri stock RUU starého Wildfire S ale i tak to trochu zamrzí. Naozaj nechápem prečo je to pri alternatývnych ROM pre zariadenia od HTC skoro pravidlom. Má to asi čo do činenia s uzavretosťou kódu ovládačov kamier. To je ale iba môj laický názor.

Nebudem tu opisovať výhod a funkcie Androidu 4.2.2. Toto sú už dostatočne známe fakty veď už o pár dní 15. mája 2013 sa očakáva uvedenie verzie 4.3. Poviem len, že pre mobilný telefón netradične sa v tejto ROM nachádza možnosť vytvárania používateľských kont tak ako sme na to zvyknutý pri desktopových OS. Pravdou je, že na tabletoch by to malo väčší význam, no i na telefóne to určite odceníte. Hlavne ak chcete oddeľovať pracovné a súkromné prostredie, či jednoducho mať k dispozícii inú sadu programov, alebo prostredí.

Ďalšou z vlastností, ktorú som si obľúbil už na WFS je možnosť manuálne doladiť pracovnú frekvenciu procesora a spôsoby jej škálovania. HTC Desire S si s radosťou nechá páčiť pretaktovanie až o extrémnych 60% na frekvenciu okolo 1.6GHz. Je pravda, že v takomto režime neúmerne nasáva šťavu z batérie a zahrieva sa, čo z nej robí reálne nepoužiteľné nastavenie. Ale vyzerá to veľmi dobre keď v benchmarku Antutu hravo preskočí aj Samsung Galaxy S, disponujúci o generáciu novším procesorom architektúry ARMv8. To ale zvládne po pár ďalších úpravách aj na frekvencii 1.4GHz. Tá je k batérii oveľa citlivejšia a tak aj reálne použiteľná. Ja som sa v konečnom dôsledku ale rozhodol zostať na rozumných 1.2GHz. Výkon je stále citeľne vyšší ako pri štandardnom 1GHz a na batérii sa to nijak zvlášť nepodpisuje. Zároveň som ale dvihol aj spodnú hodnotu z 245MHz na 368MHz. Znova bez vplyvu na výdrž a s citeľne lepšími reakciami pri prebúdzaní systému z idle módu.

Pred asi mesiacom som sa definitývne rozhodol zmenit telefón. Dôvodov je na to pár. Môj HTC Wildfire S mi nikdy plne nevyhovoval. Ako po stránke výkonu, tak ani po stránke veľkosti. Veľa na tom nezmenili ani moje pokusi s alternatývnymi ROM a výmenou batérie. Nechcel som ale utrácať za telefón príliš veľa. Voľba teda samozrejme padla na Ebay.

Po krátkom experimentovaní, ktoré ma nakoniec stálo viac peňazí ako som predpokladal, že na túto výmenu dám som skončil s červenou HTC Desire S v rukách.

Podstatný rozdiel oproti môjmu starému Wildfire S je vo veľkosti a rozlýšení displeja. Jeho jedinou vačšou nevýhodou je ale o poznanie horšia viditeľnosť na dennom svetle a chýbajúca antireflexná úprava krycieho skla, ktorú sa mi zatiaľ nepodarilo odstrániť ani použitím ochrannej fólie. Už je ale na ceste špeciálna matná, tak sa to snáď podarí vyriešiť.

Ďalším podstatným rozdielom je výkon procesora. Qualcomm Scorpion s inštrukčnou sadou ARMv7 (oproti ARMv6 Wildfire S) s taktom višším o 400MHz, použitou 384kB L2 cache (tú Wildfire nemá) a o 256MB zväčšená pamäť RAM robí v konečnom účtovaní signifikantný rozdiel. Tabuľkový potenciál procesora je navyše ešte o dobrých 400MHz (v extréme sa dá pretaktovať až na 1,6GHz no vtedy už neúmerne žerie) vyšší ako je od výrobcu nastavený, takže prípadný overclocking by nemal byť žiaden problém. Iste. Nie je to najmodernejší kúsok. To určite nie. Ale poznáte ten pocit, keď si po rokoch vozenia sa v starej Felícii presadnete do pár rokov starej Octavie druhej generácie. Tak asi taký je rozdiel medzi HTC Wildfire S a HTC Desire S.

Na konto batérie snáď ani nie je čo povedať. Kapacitu má 1450mAh. Telefón s ňou vydrží pri mojom používaní plus mínus rovnakú dobu ako Wildfire S. No i tak som si k nemu doprial vysokokapacitnú čínsku verziu s 2450mAh od rovnakého výrobcu ako už dlhšiu dobu používam vo Wildfire S. S ňou WFS vydržal tri dni a v dobe, keď som už používal Desire S a nechal ho len tak omylom ležať zapnutý na stole bez SIM karty mala po piatich dňoch ešte stále 30%.

Ďalším podstatným rozdielom poroti WFS je prítomnosť prednej kamery. Tá má síce iba VGA rozlýšenie, no stále je to viac ako žiadna u WFS. Umožňuje plnohodnotné využitie Desire S nie len ako telefónu ale ako plnohodnotného komunikačného zariadenia či už pomocou mne stále menej sympatického Skype, platformy Hangouts od Google či iných ako napríklad Viber, alebo Tango.

Výkonný procesor a väčšia pamäť sa zároveň postarali o to, že aj zadná 5Mpix kamera sa dá konečne použiť ako plnohodnotný fotoaparát s okamžitými reakciami na stlačenie spúšte. To u WFS býval dosť podstatný nedostatok. Kvalitou fotografií nijak zvášť neohúri, no rozhodne ani neurazí. Jediný nedostatok všetkých telefónov HTC a síce chýbajúca fyzická spúšť je len subjektývna vec každého používateľa. Aj to sa ale dá obísť pomocou alternatývnych aplikácií, ktoré dokážu ako spúšť využiť tlačidlá hlasitosti (napr. Camera360).

Unibody hliníková konštrukcia je fajn vec, no z používateľského pohľadu v nej až takú veľkú výhodu oproti plastovke nevidím. Každý, kto má čo i len trochu rozumu si aj tak pre svoj telefón zaobstará ochranné puzdro a to spoľahlivo zlikviduje akýkoľvek milimeter navyše, ktorý pre vás ako užívateľa výrobca získal touto formou vyhotovenia. Každopádne je to bonusový bod navyše. Povrchová úprava je ale mierne šmykľavá no našťastie to 'uni' (rozumej jednokusové vyhotovenie) v slove unibody nie je úplne pravdivé a tak stabilitu v ruke zachraňujú pogumované plastové prekryty zadnej kamery a prístupu k priestoru batérie a kariet. Ten samotný je ale riešený trochu zbytočne komplikovane a tak je umenie vybrať SD kartu bez toho aby ste si vypli úplne telefón uvoľnením batérie. V tomto prípade mi riešenie z WFS pripadá ďaleko užívateľsky prívetivejšie.

Doplnenie 1.5.2013:

Experiment s vysokokapacitnou batériou bol nakoniec neúspešný, aj keď model pre starší HTC Wildfire S od toho istého výrobcu fungoval bezchybne. Batéria bola schopná sa nabiť iba pri vypnutom telefóne. Inak sa nabíjanie neustále prerušovalo. No ani po takto nabitej batérii jej výdrž nijak zvlášť neprekračovala tú originálnu. Prvý kus dokonca už po pár dňoch skapal úplne. S náhradnou, ktorú mi predajca ochotne obratom zadarmo poslal bol výsledok rovnaký. Akurát som nemal trpezlivosť čakať na rovnaký koniec.

Po Vianociach a narodení môjho druhého syna som sa vďaka faktu, že mám teraz dva týždne dovolenky odhodlal k ďalšiemu experimentu. Dôvodov bolo hneď niekoľko. Aj keď som vo svojom predchádzajúcom príspevku vychvaľoval Link2sd na WildChild 3.3 realita po pár týždňoch používania sa radikálne zmenila.
Z pôvodných 150MB mi síce po inštalácii a použití možností spomínaného nástroja zostalo stále slušné množstvo voľného miesta, no to sa používaním z neznámych dôvodov aj napriek snahe o čistenie neustále scvrkávalo až na kritických 15MB. Stabilita začínala tým pádom vážne trpieť a dennodenné reštarty neboli ničím výnimočným.
Dôvodom číslo dva bol fakt, že na XDAdev fóre sa objavil nový build CyanogenMod 10 pre HTC Wildfire S ale už bez prípony RC. Síce stále s prívlastkom Alpha, no chýbajúce RC mi dodalo odvahu. Po negatívnych skúsenostiach so SImple2ext som bol presvedčený, že skúsim Link2sd no i tak som sa rozhodol dať si ešte jednu šancu. V rámci toho som ale jemne modifikoval postup inštalácie. - Na PC som za pomoci EaseUS (Win 7 Pro 64bit) urobil úplné vymazanie všetkých partícií na SD karte a potom nechal spraviť aj 'Wipe partition' čo je (na rozdiel od formatu) de facto fyzické úplné vymazanie všetkých dát. - Nasledovalo rozdelenie SD karty za pomoci ClokworksMod ROM už v telefóne na 1GB ext3, 0GB swap a zbytok ostal pre FAT32 (cca 14GB). - Ďalším krokom bolo preformátovanie všetkého čo sa v CWM ROM preformátovať dalo a to dvakrát (wipe data/factory reset, format SD, wipe cache).
Ideálne je postupovať podľa tohto návodu:

Link je nefunkčný

- Po naflashovaní CM10 a nastavení Simple2ext mám teraz po problémoch s priestorom pre aplikácie, mrznutím, nestabilitou a spomaľovaním systému. Vďaka novému buildu CM10 sú preč aj problémy s kamerou a fotoaparátom. Jediné čo ma ale začína trochu trápiť je, že som si pri rozdeľovaní SD karty nedal vytvoriť Ext s viac ako 1GB miesta :-P Momentálne tam už totiž mám nainštalovaných 700MB aplikácií.
Trochu mi robí vrásky aj výdrž batérie, ktorá pri striedmom používaní vydrží tak jeden a pol dňa. Poviete si, že to nie je nič neobvyklé. No ja som v mojom telefóne už dávno vymenil originálnu 1250mAh batériu za 2450mAh z eBay. Tá mi vo WildChild s prehľadom zvládala 2 dni bežnej prevádzky. Pripisujem to ale aj jemnému pretaktovaniu na 787MHz a stále nie 100% vyladenosti CM10.
Rovnako stále pozorujem problémi pri nahrávaní videa. Pri normálnom takte 600MHz je video výrazne sekavé. Pretaktovanie na už spomenutých 787MHz tento problém čiastočne rieši, no úplne neodstráni.

Každopádne môžem len doporučiť každému, kto fňuká pri pohľade na svoj zastaralý HTC Wildfire S túto kúru. Ja osobne už nemám tak obrovskú túžbu vymeniť svoj telefón za niečo/hocičo iné.

Podobne sa dá určite postup použiť aj s CM7.1 alebno CM9.2, no kto by nechcel mať na telefóne Android 4.1.2 :-P Hlavne ak pocitovo lepšie reaguje na užívateľské pokyny ako originálny Andoroid 2.3.5

Osobne určite neodporúčam použiť CM9.2 aj keď je vo vývoji dlhšie ako CM10. Na Wildfire S som pri nej často zažil tvrdý reštart uprostred prehrávania videa na YouTube. A to je pre mňa rozhodne väčší problém ako nejaké sekavé video.

A ešte na záver link na sťahovanie najnovšej CM10:

Google Code repozitár

DODATOK: Po pár týždňoch používania sa výdrž batérie ustálila na dvoch dňoch pri rozumnom používaní. Keď môj Wildfire S používam iba ako telefón, čiže bez používania WiFi a 3G tak som dokázal s touto batériou prežiť v pohode tri dni. No veľký podiel na tom má aj fakt, že na mobilné surfovanie po nete som si zaobstaral novú hračku. Tablet Toshiba AT300SE. Má zatiaľ len jednu chybu. Ešte nikto nezistil ako sa dá rootnuť :-P

Tak som sa po dlhom otáľaní odhodlal k zásadnému kroku ako riešiť mnohé nedostatky môjho HTC WFS. Root a následné skúšanie najznámejšej z alternatívnych ROM. Cyanogen vo verzii 7.
Tá ma ale po neúspešnej snahe rozbehať Simple2sd omrzela. Simple2sd je program pre root-nuté telefóny, ktorý by mal zabezpečiť presun priestoru pre užívateľské aplikácie na SD kartu. Podľa množstva príspevkov na fórach môžem povedať, že je to prostriedok veľmi obľúbený, funkčný a jednoduchý. No nie v mojom prípade. Nech som robil čokoľvek a postupoval podľa akéhokoľvek návodu výsledok bol stále rovnaký.
Keďže som bol nadšený z jednoduchej a spoľahlivej možnosti flashovania nového systému cez ClockWorksMod ROM, tak mi to nedalo a skúsil som rozbehať novšiu CM9. Tá je postavená na jadre Android 4.0 a tak som prirodzene neočakával príliš svižný chod. Na moje prekvapenie to ale vôbec nebolo zlé a systém šlapal ako keby sa nič nedialo. No Simple2sd bol na tom stále rovnako a tak som sa po štyroch dňoch skúšania aj kvôli nestabilite v niektorých aplikáciách rozhodol vrátiť k predsa len vychytanejšej CM7. No v poslednej chvíli pred flashnutím som si povedal, že za skúšku nič nedám a tak som skúsil ešte CM10. Verzia je postavená na jadre Android 4.1 (Jelly Beans). Na moje veľké prekvapenie sa na mojom staručkom WFS rozbehla aj tá. A dokonca vcelku svižne. Vyťaženie RAM bolo dokonca nižšie ako pri CM9 a aj stabilita vyzerala lepšie. Problémy nastali, keď som zapol foťák a pokúsil sa o kameru. Tá nešla vôbec. Priestoru pre aplikácie bolo ešte menej ako pri predchádzajúcich verziách a Simple2sd mal úspech úplne rovnaký ako už pár krát pred tým.
Rozhodol som sa teda úplne zmeniť stajňu. Krátke googlenie prinieslo svoje ovocie. Všade som čítal ako o najlepšej ROMke pre WFS o jedinej. Wildchild ROM. Nedočkavo som stiahol verziu 2.0 a flashol. Wildchild je na rozdiel od CyanogenMod postavená na originálnej ROM od HTC a je len očesaná o nadstavbu Sence a pár ďalších zbytočností. Naopak je obohatená o Link2sd. Táto aplikácia síce nie je natoľko sofistikovaná ako Simple2sd, ale aspoň funguje. A to dokonca veľmi efektívne. Po inštalácii všetkých mojich aplikácií mám z pôvodných 150MB ešte stále voľných 81.32MB. Link2sd funguje na princípe vytvorenia odkazu na súbor, ktorý sa fyzicky nachádza na vyhradenej partícii SD karty. V mojom prípade 2GB ext3 oddiel vytvorený jednoducho vstavanou funkciou ClokworksMod ROM. Na tej už moje aplikácie zaberajú úctyhodných 374MB. No skúste to na WFS so systémom od HTC.

Dnes som sa rozhodol predstaviť Vám ďalšiu drobnosť, ktorá Vám uľahčí život. Je to hneď celé užívateľské prostredie tiež známe pod označením launcher. Volá sa Holo launcher.
Po inštalácii a za bežnej prevádzky mi z pamäte ukrajuje len 1,66MB no zato poskytuje oveľa širšie možnosti prispôsobenia a čo ma hlavne chytilo za srdce, možnosť vytvárania adresárov na pracovných plochách. Mimochodom počet plôch si vie užívateľ nastaviť tiež ľubovoľne. Staré HTC Sence malo síce 7 plôch, čo je viac než dosť, no mne vadilo, že som sa tých nepotrebných nevedel zbaviť, keďže ja si vystačím s troma. Ďalšiu veľkou devízou tohto prostredia je možnosť upraviť si aj spodnú lištu, alebo ju úplne zrušiť. A dokonca má táto lišta tiež možnosť nastaviť vlastný počet podstránok nezávisle na počte plôch. O tom, že sa do nej samozrejme dajú umiestniť aj adresáre aplikácií ako na plochu sa snáď ani netreba zmieňovať. No a o zaujímavých tranzitných efektoch pri prechádzaní z plochy na plochu asi tiež nie. Jedinou nevýhodou Holo launcheru je snáď len minimálne no predsa len citeľné spomalenie reakcií hlavne po dlhšej nečinnosti.

Prvá vec na ktorú používateľ dnes už dosť zastaralého HTC Wildfire S príde je, že ma málo miesta na aplikácie. A tým myslím naozaj málo. 150MB je kapacita pevného disku v mojej AMD5x86 z druhej polovice 90-tych rokov. A už aj vtedy to bolo dosť málo. Možnosti čo s tým sú len dve. Alternatývna ROM-ka alebo šetriť kde sa dá. Prvá z možností je vhodná pre tých, čo vedia ako na to a majú čas sa s tým hrať. Druhá je pre tých čo nevedia ako na to a tých čo by možno aj vedeli, no nemajú čas alebo majú iné dôvody. Ja som ten, čo by aj vedel, ale nemá už na to čas (keďže už nie som teenager a mám aj iné povinnosti) a má aj obavy z neautorizovaného softvéru na pozadí internet bankingového softvéru, ktorý používa denne.Takže mi ostáva len cesta všetkých Slovenských vlád za posledných 20 rokov. Šetriť, šetriť, šetriť. Našťastie je na Google Play dostatočné množstvo aplikácií, ktoré to umožňujú. Začnem zľahka. Prvá, ktorú by som rád spomenul je Minimal Clock. Poviete si fajn, ale ved si hovoril o šetrení. Nuž verte alebo nie, aktualizovaný widget vstavaných hodín od HTC má viac ako 3MB. Tieto majú len päťsto kilobajtov. Takže ak odinštalujete update (respektíve celé HTC hodinky) tak máte pár MB k dobru.